História

Prvá zmienka o obci je z r. 1333 pod názvom Gesztus.

Staré Hostišovce založené v r. 1368 boli vlastníctvom Derencsényiovcov a potom Széchyovcov.

V roku 1528 obec zničili Turci.

V roku 1773 ju obývali želiari.

r. 1828 mala obec 107 domov a 870 obyvateľov.

Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a z prebytkov ovocia potom pálením slivovice a čerešňovice.

Po r. 1918 sa popri tradičných remeslách zaoberali výrobou bŕd a vosku, ženy tkaním.

V roku 1951 bolo založené JRD, kde boli zamestnaný všetci obyvatelia obce.

Poloha

Obec sa rozprestiera v chotári o rozlohe 1042 ha v nadmorskej výške 266m. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Prevažne pahorkatinný z časti zalesnený povrch chotára medzi dolinami Západného Turca a Blhu.

Pamiatky

V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1793 s rokokovým interiérom. Zvonica je klasická postavená v roku 1874. Zvony dovezené z Trnavy v r. 1885. Počas I. svetovej vojny odmontované, nazad namontované v roku 1928.

Kultúrny dom postavený nad potokom v strede obce v roku 1934, za pomoci vtedajších obyvateľov, ktorí prispeli materiálne aj finančne.

Pestovateľská pálenica postavená v r. 1939 taktiež svojpomocne miestnymi obyvateľmi a to hlavne z dôvodu nadmerného a nadbytočného množstva ovocia v chotári obce. Vnútorné zariadenie odkúpené od podnikateľa z Hnúšte, ktoré je v prevádzke ešte aj v súšasnosti.

Pre obec je typická hromadná zástavba. Z 19. storočia sú zachované murované domy, ktoré sú typické tým, že pozdĺž domu je vysunutý podstienok podopretý stĺporadím. Taktiež dom, ktorí je typický príklad prinesenej architektúry zo zámoria v časoch odchodu za prácou do Ameriky.

Osobnosti

Ján Gierec - učiteľ nar. v roku 1908 v Hostišovciach. Padol v SNP v r. 1944, ilegálny pracovník a spoluorganizátor SNP,

Július Ivarg - padol v SNP,

František Eduard Pecník - zomrel v r. 1815 v Tisovci, postavil orgán v kostole.